SOŠV - pozitívne zmeny v slovenskom športe, ktorá strana má záujem o slovenský šport?

26. február 2020.

SOŠV včera uverejnil zaujímavý článok Petra Pašutha. V kratučkej analýze starostlivosti štátu o šport od roku 1989 sa trochu detailnejšie venoval ostatným rokom počas ktorých sa konečne začalo hľadať systémové riešenie rozvoja športu. Keďže štát sa dlhodobo voči športu správal macošsky, iniciatíva vyšla zdola - zo športu. Najprv to však bola iniciatíva 4 športov, ktoré to plne využili. 

Po OH v Londýne bol najprv 5 člennou skupinou presadený vzorec na prerozdeľovanie štátnych financií (tenis, futbal, hokej, vodný slalom a 1 "nezávislý" odborník). Následne bol prijatý Zákon o organizovaní verejných športových podujatí (2014 - pôvodné znenie vychádzalo okato pre kolektívne podujatia, ale platilo pre všetky športy). Nakoniec bol prijatý neslávne slávny zákon - 440/2015 Z.z. Zákon o športe. Do neho bol zakomponovaný aj vzorec, ktorý bol maximálne výhodný pre 4 športy a zviezlo sa ďalších 5-6 športov. Pre celé ostatné športové hnutie to bol zákon diskriminujúci, represívny a samozrejme maximálne nevyhovujúci. Od roku 2015 sa na základe obrovskej vlny kritiky tento zákon menil každoročne. Stále však nezohľadňoval rozmanitosti jednotlivých športov, ich potreby, ich výnimočnosť, ich nákladovosť, či ich veľkosť. Ba práve naopak, po prvej novelizácii v roku 2016 sa vyčlenil futbal a hokej, športy, ktoré nemusia vykazovať voči ministerstvu nič, ale dotáciu dostávajú. Naopak, športy s nízkymi dotáciami, s minimom zamestnancov (od 1-3) majú povinnosti, ktoré sú rovnaké ako napr. pre tenis s rozpočtom bezmála 5 miliónov a bujarým sekretariátom. 

Táto nespravedlnosť vyvolávala množstvo kritiky voči MŠVVŠ SR. Silu futbalu, tenisu, hokeja sa však s podporou viacerých poslancov prelomiť nedarilo.    

Pozitívnym prelomom v starostlivosti o celé športové hnutie nastalo až po nástupe Antona Siekela na post prezidenta SOV. Antonovi Siekelovi sa po pokuse svojho predchodcu, ako aj po pokuse malej skupinky kolektívnych športov sa po roku vo funkcii podarilo presvedčiť športové hnutie na zjednotenie sa pod SOV do "strechy" slovenského športu. Prakticky jednohlasne (zdržal sa jedine futbalový zväz a tenisový zväz) celé športové hnutie sa pred dvomi rokmi pretransformovalo do spoločnej strechy pod SOV a premenovalo sa na SOŠV. Obrovským úspechom už novovzniknutej strechy bolo presadenie tretieho štátneho tajomníka na Ministerstve školstva SR (Jozef Gönci). Ďalšími výraznými úspechmi SOŠV bolo presadenie troch dôležitých systémových riešení - iniciovanie Fondu na podporu športu (pôvodne so základom 20 miliónov, v decembri pridaných 60 miliónov na podporu infraštruktúry), do Zákona o športe zakomponované športové poukazy a od 1. januára 2020 úspešní (medailovo) olympionici majú nárok na rentu vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy na Slovensku.  

Link na spomenutý článok:   

Šport na Slovensku sa v poslednom období vydal na novú cestu

Všetky tieto systémové opatrenia ostatných dvoch rokov by sa napriek šikovnosti a diplomacii zástupcov SOŠV neboli presadil bez ústretovosti štátu. Z toho pohľadu je veľmi zaujímavý článok Romana Krajniaka, ktorý si vo včerajšom článku "Voľby 2020 a šport" rozobral volebné programy 11 najsilnejších politických strán. Nehodnotil kvalitu, či obsah jednotlivých programov, ale na základe použitia slova "šport" navodzuje dedukciu, ktorá strana to v blížiacich sa voľbách myslí so športom vážne.

Vo volebnom programe SaS sa slovo šport nachádza rekordných 207krát, naopak dve strany sa vo svojich programoch vôbec o šport nezaujímajú, ani jediný raz slovo "šport" nespomenuli - je to strana SMER SD a strana ĽSNS.

Link na článok: 

https://krajniak.wordpress.com/2020/02/25/volby-2020-a-sport/

.jj