Denník SME: Je to frustrujúce. Politikom sme ukradnutí...
Denník SME, autor Milosla Šebela (článok bol uverejnený 18. novembra 2020)
Richard Varga prekonal koronavírus. Politikom sme ukradnutí vraví slovenský olympionik
Je to frustrujúce. Politikom sme ukradnutí, vraví slovenský olympionik
Od septembra plával dvakrát. V Rakúsku.
Štartoval na dvoch olympijských hrách a má veľkú šancu predstaviť sa aj na tretej. Lenže na Slovensku po zatvorení bazénov v septembri nemal kde trénovať.
Dva razy bol plávať vo Viedni. Inak by bol, ako mnohí slovenskí plavci, len na suchu. Pri kontrolnom teste, aby mohol chodiť plávať do Rakúska, mu však zistili koronavírus.
"Cítil som bolesti svalov a na pár dní som stratil chuť a čuch, ale, našťastie, som nemal komplikovaný priebeh," vraví triatlonista RICHARD VARGA.
Ak chce zabojovať o tretiu olympijskú účasť, v zime bude musieť ísť trénovať do zahraničia, kde bude môcť trénovať bez problémov. Situácia na Slovensku je podľa neho frustrujúca.
Nedávno ste na sociálnej sieti oznámili, že ste prekonali Covid-19. Mali ste podozrenie, že máte vírus, alebo ste to zistili náhodou?
Bola to náhoda. Chcel som chodiť plávať do bazéna v Rakúsku a musel som sa dať testovať. Bol som na antigénovom teste a vyšlo mi, že som pozitívny. Hovoril som si, že to asi nebude pravda. Cítil som sa zdravý.
Hneď som šiel na PCR test, ktorý je presnejší. Bol som na oficiálnom odbernom mieste, ale výsledok som nemal ani o 96 hodín. Radšej som teda šiel do súkromného zariadenia na ďalší PCR test. Ten potvrdil, že som pozitívny.
Bolo nepríjemné, že som tak dlho čakal na výsledok a šesť dní som bol doma. Pre prieťahy som potom musel byť v karanténe ešte ďalšie dva týždne od výsledku testu.
Aký bol priebeh ochorenia. Pociťovali ste nejaké problémy?
Možno to bolo aj psychikou, keď vám povedia, že ste chorý, začnete sa cítiť horšie. Bol som unavený, potom sa pridal aj suchý kašeľ. Vtedy som už tušil, že moje telo napadol koronavírus.
Potom sa pridali aj bolesti svalov. Našťastie to nebolo to také hrozné.
Potom sa to mierne zlepšilo a už som doma aj šliapal na trenažéri a cvičil som, no o tri dni na to som stratil chuť aj čuch. To trvalo asi štyri dni. Ale s výnimkou zopár dní som sa cítil v poriadku.
Koronavíruse stále nie je dostatok informácií a sú ľudia, ktorí majú po prekonaní ochorenia následky. Cítili ste aj vy rešpekt?
Cítil som to tak. Ak vám povedia, že ste chorí, hoci sa cítite dobre, neviete či môžete svojim pocitom dôverovať a čakáte, že príde niečo horšie.
Ale tým, že sa to až tak nezhoršovalo, veril som, že v mojom prípade nebude mať ochorenie ťažký priebeh. Z jednej strany som si veril, z druhej strany som netušil, aké to môže byť.
Koronavírus ste už prekonali. Aký bol váš návrat k tréningu?
Nevedel som sa dočkať, pretože byť zatvorený doma je náročné na psychiku. Doma som sa snažil aspoň cvičiť so zadným stehenným svalom, s ktorým mám problémy. To bol môj hlavný cieľ počas karantény.
V tomto ohľade cítim, že sa stav zlepšil. Postupne som už šiel aj na bicykel. Snažil som sa ísť v nízkej tepovej frekvencii.
Ozvala sa mi aj fyzioterapeutka z Veľkej Británie, ktorá mi v minulosti pomáhala. Písala mi, že po prekonaní Covidu-19 treba dodržiavať protokol pri návrate k tréningu. Musíte si kontrolovať tep a začať športovať pozvoľna.
Všetko som dodržal, ale tréning je taký, že bazény máme zatvorené. S behom som aj začal, no vyvrtol som si členok. Aspoň bicyklujem, ale nie je úplne najlepšie počasie.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
čo ešte viac umocňuje frustráciu slovenských športovcov,
či sa dá plavecký tréning niečím nahradiť, prípadne, ktorými cvikmi,
kam sa chystá trénovať a s kým,
akú iniciatívu sa pokúsi otvoriť.
Plavárne mali od pondelka otvoriť pre maximálne šesť ľudí. Ako vnímate túto situáciu?
Pre vrcholových športovcov je stav ohľadom plavární frustrujúci. Cítime, že sme politikom ukradnutí a že sa na nás vykašľali. Komunita ľudí okolo plávania je z toho frustrovaná.
Komunikácia je veľmi zlá. Chápeme, že je pandémia a musia platiť obmedzenia, ale chceme aspoň nejaké rozumné riešenie a aby sa s nami niekto rozprával.
Nikto sa so šéfom plaveckého zväzu ani triatlonovej únie nebavil, aby hľadali riešenie. Pritom v máji nebol problém otvoriť bazény. Bolo to bezpečné. Vieme, že na plavárňach nie sú ohniská šírenia.
Nevravím, že sa tam nedá nakaziť, ale pozrime si, ako je to v hokeji či vo futbale. Ligy spustili, ale sú tímy, ktoré nemôžu odohrať zápasy, pretože majú veľa infikovaných hráčov.
Ale teraz by už mali byť bazény otvorené podľa nového nariadenia Ústredného krízového štábu.
Pre olympionikov je to dobre. Aspoň nejakým spôsobom sa môžeme dostať do vody. Ja by som mal v najbližších dňoch začať plávať na fakulte telesnej výchovy UK. To je dobrý krok. Ale pre normálne bazény sú terajšie pravidlá likvidačné.
Za týchto podmienok sa neoplatí otvoriť bazén pre šesť ľudí. To len umocňuje našu frustráciu. Pre kostoly, divadlá a kiná platí obmedzenie do polovice kapacity. A v bazéne môže byť šesť ľudí.
Dlhý bazén na Pasienkoch má rozmery 21 krát 50 metrov (1050 m štvorcových – pozn. red.). Je to obrovská plocha a nedá sa to porovnať s obmedzeniami v iných oblastiach.
Ak by bola rovnaká plocha na jedného človeka v kostole, v divadle či v bazéne, tak to nikto nerieši. Pritom bola debata aj s hygienikmi, ktorí vraveli, že bazény nepredstavujú problém. Netuším, na čom to potom padá.
Museli ste vynechať veľa plaveckých tréningov?
Od septembra som takmer vôbec neplával. Dvakrát som bol v Rakúsku.
Dá sa plavecký tréning niečím nahradiť?
Snažíme sa zaradiť silovú prípravu, imitovať plavecký záber a zvyšovať kondíciu. Návrat potom nemusí byť taký bolestivý. Na jar som to zažil a nebolo to až také zlé. Za dva mesiace som sa dokázal vrátiť na pôvodnú úroveň.
Lenže ak sa to opakuje viackrát za rok, už sa to zhoršuje. Ďalší výpadok vás posúva viac dozadu. Potom sa snažíte už len niečo pozliepať.
Aká je situácia vo svete? Súperi majú možnosť plávať v bazénoch?
Kolega plavec Richard Nagy je v Sheffielde, aj jemu zatvorili bazén, ale v Leedse majú Briti pre olympionikov bazén, aby mohli trénovať. V Španielsku, v Nemecku, v Amerike či vo Francúzsku normálne trénujú.
To isté platí pre Austráliu aj Nový Zéland. Netvrdím, že by to mali byť bazény v rovnakej prevádzke ako pred vypuknutím pandémie, ale malo by sa nájsť nejaké riešenie. Napríklad v Španielsku si treba vopred zarezervovať dráhu.
Viete si vysvetliť, prečo neodsúhlasil krízový štáb a hygienici nejaké riešenie?
To skutočne netuším.
Máte v pláne ísť trénovať niekam do zahraničia?
Riešim prípravný kemp na Teneriffe v spolupráci s atletickým zväzom. Letelo by sa tam spoločným lietadlom. Poskladali by sme sa na náklady. Bolo by to bezpečnejšie, a ak by sa v Španielsku niečo zmenilo, tak je jednoduchšie vrátiť sa odtiaľ.
Zatiaľ je plánovaný odchod koncom novembra. Malo by tam ísť okolo 50 atlétov a skupina triatlonistov. Stále to nie je isté, ale pracuje sa na tom. To by bolo však len do konca decembra. Po Novom roku by som rád šiel na Gran Canariu.
Máte predstavu, ako bude pokračovať kvalifikácia na olympijské hry? Ako je to v triatlone?
Dostali sme orientačný plán pretekov len s približnými termínmi. Mali by sme mať šesť kvalifikačných pretekov. Ale nič nie je konkrétne a všetko sa môže ešte zmeniť. Pre mňa je dôležité, aby som koncom februára bol pripravený.
Olympijská kvalifikácia je momentálne prerušená. Ako ste na tom v boji o Tokio?
Som prvý športovec pod čiarou. Sme asi traja či štyria, ktorí bojujeme o jedno postupové miesto.
Čo hrozí na pretekoch po takej dlhej pauze?
Obrovský problém bude pre mnohých len dostať sa na štartovú listinu. Pretože bude veľa pretekárov, ktorí potrebujú zbierať body. Preto sa budem snažiť otvoriť iniciatívu, aby v budúcej sezóne bolo širšie štartové pole a mohlo súťažiť viac pretekárov. Aby čo najviac pretekárov malo rovnaké podmienky.
V boji o prvú olympiádu v Londýne 2012 ste v závere kvalifikácie pre zbieranie bodov za tri týždne prakticky obleteli celý svet. Hrozí tento scenár opäť?
Určite áno. Posledné dva roky som mal smolu, zranenia, pády, nevyužité príležitosti a k tomu sa pridala korona.
Verím však, že ak dva mesiace budem zdravý a podarí sa mi stabilne trénovať, zvládnem dvoje či troje preteky, tak si olympijskú miestenku vybojujem.
Veríte tomu, že sa uskutočnia olympijské hry v Tokiu?
Vyzerá to tak, že organizátori majú pripravených viacero alternatív. Pred istým časom som bol skeptický, ale teraz už existuje aj alternatíva, že by bola olympiáda bez divákov a nádejne sa ukazuje vývoj očkovacej vakcíny.
Myslím, že je to pozitívne. Ale bude to úplne iná olympiáda, na aké sme boli zvyknutí. Športovci nebudú mať možnosť sa stretávať medzi sebou ani chodiť sledovať iné súťaže. Pritom práve to robilo olympiádu výnimočnou.
.jj
